"Keď že o Slovákoch platí tá výpoveď, že sú národom spevavým, takým je náš detvanský ľud zvlášť. Nepoznáme spevavejšieho ľudu nad Detvana...
...Akým vzácnym pokladom sú nám ľudové piesne, bolo už na mnohých miestach vyzdvihnuté, ale opravdovú hodnotu jejich nikto nemôže snáď lepšie oceniť ako ten, kto uprostried ľudu takého býva, ktorý už zunoval svoje spevy, a nerád ich spieva. Ľud bez spevu je už znemravnelý, utráca, ba odvrhuje všetku kontinuitu s otcami, hynie. Preto sberajme - kým jesto ešte času - naše ľud. piesne a nielen sbierajme, ale aj spievajme ich mileradi. Ukážme aj nášmu ľudu, že sú jeho piesne krásne, vzáctne, súce nielen do chatŕč chudoby, lež i do dvorán vzdelancov. Takto nabudnú ony zase drievnej vážnosti a ľud si ich bude zase spievať a pestovať od pokolenia do pokolenia a bude sa nimi zošľachťovať umom i citom...
...Hudbá táto má isté neopísateľné vlastnosti, ktorými sa delí od hudby okolitého ľudu."
[viac]

Veľmi úspešné bolo pri prezentácii hudobného a tanečného umenia vystúpenie detvianskych ľudových tanečníkov na Národopisnej výstave českoslovanskej v Prahe v roku 1895, neskôr účinkovanie na Svátkoch lidu československého v roku 1928. O Detvu sa začali zaujímať odborníci na ľudové umenie a ľudovú tvorbu systematicky zbierali. Najviac textov z okolia Detvy je v zbierke A. Halašu v Matici slovenskej. Samostatnú kapitolu tvoria aj v monografii Detva od Karola A. Medveckého, ktorý začiatkom 20. storočia urobil aj prvé nahrávky.

Slovenské ľudové piesne zbieral pod Poľanou aj významný maďarský hudobný skladateľ Béla Bartók. Pod pomenovaním detvianske melódie ich pokladal za najcharakteristickejšiu súčasť slovenského hudobného štýlu.

Rozmach nastal po vzniku folklórnych súborov SĽUK a Lúčnica, v ktorých sa presadili aj podpolianske osobnosti (najmä Štefan Nosáľ, Ján Berky-Mrenica) aj podpoliansky folkór. Ich prostredníctvom sa dostal do povedomia odborníkov, kultúrnej verejnosti a inšpirovali ďalších, ktorí sa mu venovali na regionálnej úrovni. V rokoch 1963 - 1970 pracovníci Ústavu hudobnej vedy SAV uskutočnili v Detve systematický regionálny výskum ľudovej hudby (L. Leng), piesní (J. Kováčová) a tancov (S. Dúžek) a zhotovili so spolupracovníkmi (T. Szabó, M. Ruttkay) množstvo zvukových aj filmových a fotografických záznamov autentických folklórnych prejavov. Vyvrcholením spoločenského uznania významu folklóru Podpoľania pre národnú kultúru bolo v roku 1966 založenie tradície usporiadavania Folklórnych slávností pod Poľanou. Každoročná príležitosť prezentácie povzbudila miestnych folklóristov k založeniu regionálnych folklórnych súborov - FS Detva (1971) s ĽH Detvanček, DFS Ratolesť (1974), FS Podpoľanec (1975) s ĽH Dúľovec, SS Detva,

DFS Rómka, ĽH Valaštička, DFS Vrchárik, ktoré sa stali tradičnými účastníkmi slávností.


Spev, hudba a tanec
Keď že o Slovákoch platí tá výpoveď, že sú národom spevavým, takým je náš detvanský ľud zvlášť. Nepoznáme spevavejšieho ľudu nad Detvana. Či ide na pole, či ku studni po vodu, či sedí pod praslicou, všade si nôti. Najradšej vyspevuje si v poli pri žatve, ale hlavne pri sberaní sena, ktorú prácu v sviatočných šatách konajú.

Piesňový poklad ľudu detvianskeho vyčerpať, bolo by - bez preháňania - spočítať riavu na nivách, bez prestania rastúcu i hynúcu. V okolí, keď sa stane nejaký mimoriadny prípad, už to dievky sklepú do veršov a o týždeň spievajú už pieseň po celom kraji. I koho chcú vychváliť alebo v posmech uviesť, složia o ňom pieseň a spievajú ju. Takéto piesňové "novinky" objavujú sa, ale i zanikajú v Detve nenazdané rýchlo a často.

V piesňach detv. čo do osnovnej jejich stránky panujú aleksandríny v podobe známych krakoviakov; no za to jednotlivé piesňové druhy a skupiny menovite piesne epického obsahu tečú svojím zvláštnym, miestami krásnym tokom a skokom. Poniektoré ballady dýšu zrovna vzáctnym ozónom starobylosti.

Beh a duch terajšieho sveta nebárs praje tvoreniu nových balladických spevov, áno, aj tie staré v hrob zabudnutia prikrýva. Zkúmateľ detv. piesní zaiste zbadá, že epický živel vypáchnul už z mnohých, teraz už lyrických spevov, ale stopy jeho zachovaly sa v nich dosiaľ. Z tohoto ohľadu daly by sa epického rázu detv. spevy roztriediť na skutočné balady, poťažne romance, na spevy epického náteru, konečne na piesne, v ktorých sa ešte zachovaly čo len stopy živlu epického, z ktorých by sa totiž uzatvárať dalo, že mohly byť kedysi balladami, alebo zlomkami dávno zaniknutých epických spevov.

Medzi spevy náteru epického patria piesne Hej, v šírom poli jedlička, Pasov Janík dva voly, Preletev fták, Ešte raz sa obzreť mám, Jedno dievča som na svete, U zelenej rakyty, Rabovali Rusi (Turci), Idú že len, idú, V tom inglickom poli, Kcev sa Janík ženiť, Pod javorkom, Ide Kračúň ide, Zabili Janíčka, Javor, javor, vysoký si...

Akým vzácnym pokladom sú nám ľudové piesne, bolo už na mnohých miestach vyzdvihnuté, ale opravdovú hodnotu jejich nikto nemôže snáď lepšie oceniť ako ten, kto u prostried ľudu takého býva, ktorý už zunoval svoje spevy, a nerád ich spieva. Ľud bez spevu je už znemravnelý, urtáca, ba odvrhuje všetku kontinuitu s otcami, hynie. Preto sberajme - kým jesto ešte času - naše ľud. piesne a nielen sbierajme, ale aj spievajme ich mileradi. Ukážme aj nášmu ľudu, že sú jeho piesne krásne, vzáctne, súce nielen do chatŕč chudoby, lež i do dvorán vzdelancov. Takto nabudnú ony zase drievnej vážnosti a ľud si ich bude zase spievať a pestovať od pokolenia do pokolenia a bude sa nimi zošľachťovať umom i citom.

Hudbu na husloch sprevádzajú v Detve nielen tamojší cigáni, lež aj jednotlivci - gazdovia. zvlášť v Piešti sú viaceré skupiny hudobníkov (sedliacke bandy) a títo požívajú tak dobrý chýr aj v ďalekom okolí, že ich radi volajú až za Štiavnicu na svadby a iné tanečné zábavy ľudu.

Hudbá táto má isté neopísateľné vlastnosti, ktorými sa delí od hudby okolitého ľudu. nám napadlo tempo a prihlučná kontra, tak že len veľmi ťažko možno vybrať vlastný nápev, ťahaný "predníkom" (primášom).

Gajdy už vychádzajú s potreby. Sotva traja-štyria hrávajú ešte na gajdoch. Melodie na gajdoch hraté sú zvlášť ťahavé, monotónnym, ale rýchlym sekundom sprevádzané. Naproti tomu v kvete je fujara. Je to v priemere asi 1 dcm široká a asi o päť palcov vyše chlapa siahajúca bazová, alebo lipová dúčela, opatrená troma dierkami dolu. Vrchný koniec je uzavrený, k tomuto rovnobežne pripravená je remencom, alebo mosadzným drôtom tenšia asi 30 c/m dlhá píšťalka, opatrená na spodňom svojom konci cípikom, piskorom, ktorý pri pískaní prijde medzi perny. Fujara býva riadne ornamentovaná rastlinnými motívmi, podelenými na viac polí; z vnútra potrebno ju častejšie olejom namastiť. Pískanie na tomto nástroji je zvlášť pre cudzinca veľmi obtižné, pre veľkú diaľku diaľku dierok od piskora, áno aj samé dierky sú priďaleko jedna od druhej. Fujara je temer nezbytná pre pastierov oviec. S fujarou kráti si čas, odháňa trúdne myšlienky, rozkošou bárs nepovedome naplňuje nielen seba, lež aj celý diaľny kraj okúzluje jej uchvátivo melancholickými, srdcom otriasajúcimi zvukmi. Fujarou obháňa svoje stádo, ba aj tie ovečky sú akési krotkejšie, držia sa lepšie pohromade, i pes belko ostražitejší je pri nežných tónoch fujary. S ňou sa podopiera valach, preskakujúc často poltreťa metra široké prepadliská a hôrske potôčky, a s ňou sa vie, keď mu je zapotreby - aj udatne brániť. O valašku opretý nôti si čudesné svoje piesne za celé hodiny, a vtedy ho nespozorovane počuť, je pre cudzinca neporovnateľná slasť a rozkoš. Alebo keď v nedeľu večierkom uberajú sa dolu Detvou dvaja-traja, keď súdruh pekným baritónom sprovádza rozmarné trilly fujary - človek by zasníval o večných simfóniach nadhviezdnych sborov, o budúcnej mohútnosti, sláve, - - - - keby ho neovanul od Poľany drsný severák krušných osudov nášho ľudu.

Fujarových nápevov rozoznal som len niekoľko, lež bočné modulácie varirujú sa do nekonečna; a to vždy tak krásne, tak cituplne ! Piesne fujarové považujem za typické pre detvanský ľud. Ony vyjadrujú síce žiaľ tiež aj iné city srdca plasticky, tklive, dojímave, lež nie, jako piesne niektorých národov s divokou zúfalosťou, áno v každom zvuku nachádzame popri žiali aj iskierku nádeje i útechy, ktorá mierni krutosť bôľu. Piesne tieto (fujarové) znotovať nepodarilo sa dosiaľ nikomu, veď sa tie modulácie tak rýchle, nespozorovane jedna do druhej vlievajú, že ich zachytiť nemožno. Jedine na fonografe by sa daly zvečniť, lež tie len s veľkými technickými ťažkosťami, ktoré odstrániť nepodarilo sa nám dosiaľ. Čo pri týchto nápevoch zvlášť nápadné je, je vyšvihnutie hlasu do výšky vždy pri začiatku (v osnove riadne so slovcom "Ej"), ktorý potom postupne padá, až na konci nápevu v hlbokých zvukoch a krásnych trillách zamiera.

To samé mali by sme opakovať, ač v značne zmenšenej miere aj o pískaní na píšťaľke. Riadne každý pastier krem fujary má aj píšťalku (1-3), na ktorej zanôti si vtedy, keď už ustal, alebo zunoval "hovoriť" na fujare. Ako na fujare, tak na píšťaľke ešte vo väčšej miere prepletá Detvan pôvodný nápev s tak častými odbočkami = ciframi, že sotva ho možno vystihnúť zo súľadného labyrintu trillerov. Vo všeobecnosti predsa je u Detvana píšťaľa len malicherná hračka, oproti fujare s jej velebnými tónom varhanov podobnými zvukmi.

Primerane k hudbe aj tanec ide mimoriadne rýchlim tempom. O rozličných druhoch tancu nemožno sa nám rozpísať bez toho, žeby sme sa nedopustili opakovania toho, čo bolo o tomto predmete napísané v odstavci o ľud. obyčajoch, menovite o takzvaných bursách a svadbách. Tu uspokojíme sa len uvedením niektorých v Detve zvlášť obľúbených ľud. tancov, aké sú: káčerový, šatkový (ručníčkový), zajačkový, hajdúchy, verbunk a iné.

Vďaka Bohu, že ľud náš tlačený macošským osudom, zachoval ešte v srdci svojom teplý kútik pre poeziu, pre krásu a kus bodrej mysle k nevinnému vyrušeniu !


Detský folklórny súbor Ratolesť
Detský folklórny súbor Ratolesť vznikol na jeseň roku 1974 a pôsobí pri Centre voľného času Trend v Detve. Členskú základňu tvorí 60 detí vo veku od 6 do 15 rokov v tanečnej, speváckej a hudobnej zložke. Pre súbor je vytvorená tanečná prípravka, kde deti získavajú základné prvky pohybovej kultúry. Kraj pod Poľanou ukrýva prekrásne zvyky a obyčaje a súbor svoj repertoár stavia predovšetkým z materiálov čerpaných v domácom prostredí Detvy a okolitých obcí, či lazov.


Folklórny súbor Podpoľanec a ľudová hudba Dúľovec
Folklórny súbor Podpoľanec vznikol v roku 1975 pri SOU - Detva.

Od roku 1992 sa súbor osamostatnil a pôsobí ako samostatný právny subjekt formou združenia.

Vo svojich radoch združuje prevažne mladých ľudí so spolocnou láskou k ľudovým tradíciám nášho ľudu. Činnost súboru sa zameriava na vyhľadávanie, scénické spracovanie a interpretáciu folklórnych motívov hlavne z oblasti Podpoľania.

Počas svojho pôsobenia sa súbor prepracoval medzi popredné folklórne kolektívy na Slovensku, o čom svedčia mnohé ocenenia doma i v zahraničí. Súbor za 25 rokov svojej existencie absolvoval cca 700 verejných koncertov, 33 zahraničných umeleckých zájazdov v 14 krajinách Európy. V súbore sa vystriedalo takmer 300 členov, z ktorých každý urcitým spôsobom prispel k budovaniu súboru. Po umeleckej stránke najviac súbor ovplyvnil hlavne jeho choreograf pán Jozef Kulišiak, ktorý v súbore pôsobí od jeho vzniku.

V súčasnosti má súbor 40 členov. Nácviky súboru sú 2x do týždna po 3 hodiny. Štrukturálne zloženie súboru ovplyvňuje jeho programový charakter. Základom súboru je tanečná zložka, ďalšími profilujúcimi zložkami je ľudová hudba "DÚĽOVEC", ženská spevácka skupina a inštrumentalisti na typické ľudové hudobné nástroje. Program súboru sa vyznačuje značnou dynamikou a dáva možnost vyniknút interpretačným a improvizačným schopnostiam jednotlivých interpretov.

Súbor sa môže prezentovat na festivaloch, firemných prezentáciach, pri rôznych oslavách, výchovných koncertoch a podobne. Dlžka a skladba programu sa prispôsobuje požiadavkám objednávateľa. Súbor sa môže prezentovat ako celok ( cca 37 účinkujúcich) alebo v malej forme (cca 12 učinkujúcich).

Vedenie FS Podpoľanec
Organizačný vedúci : Ing. Jozef Lapín
Umelecký vedúci : Pavel Gažo
Choreograf : Jozef Kulišiak, Pavel Gažo
Manažer : Dušan Gelin
Vedúci ĽH Dúľovec: Stanislav Helienek
Predník ĽH Dúľovec : Peter Konôpka
Tanečný pedagóg : Branislava Vávrová, Juraj Hanes

Kontakt :
Folklórny súbor Podpoľanec
Štúrova 848
962 12 DETVA

Tel. : 0905 509 499, 0907 817 843
++ 421/45/5469 250 - volať po 18.00 hod.