Výtvarné umenie
Svoj vzťah k Detve dokladoval Jozef B. Klemens namaľovaním obrazu sv. Cyrila a Metoda (po 1863), ktorý visí na južnej stene detvianskeho kostola.
Po veľmi úspešnom vystúpení Detvianskej folklórnej skupiny na Národopisnej výstave v Prahe v roku 1895 sa detvianske témy objavujú aj u českých maliarov. Najskôr Jaroslav Věšín, Franta Úprka, od roku 1901 Jaroslav Augusta - zaslúžilý umelec, národopisný zberateľ. Od roku 1901 do 1907 Emil Pacovský - maliar, grafik, spisovateľ, organizátor umeleckého života (obrazy Pohľad na Detvu, Starý Detvan, Tanec na Detve, štúdia krížov na cintoríne a ďalšie). Na popud Jaroslava Augustu vznikla maliarska kolónia, kde prišli Ludvik Strimpl, Oto Otmar, Otakar Vaňáč, August Satra, Hans Mach, Joža Úprka, Miloš Jiránek, Antonín Brunner, Miloš Bazovský - čestný občan Detvy, tu namaľoval obrazy z detvianskou tématikou Porada, Detvianska melódia, Detviansky hájnik, Detviansky laz, Detva.
Na tradície detvianskej maliarskej kolónie v súčasnosti nadviazala Detvianska umelecká kolónia ( DUK ).

hore ^

Fotografia

Pavol Socháň - prvá systematická zbierka fotografií o národopisnom bohatstve Detvy
Karol Plicka - zaslúžilý umelec, autor publikácie Slovensko, zameral sa najmä na kroje, vyrezávané kríže, ľudové tance...
Marián Šagát - autor publikácie Poľana nad Detvou - súbor farebných fotografií, najmä prírodných krás Poľany

hore ^

Literatúra

Matej Bel - očovský rodák, jeden z najvýznamnejších stredovekých polyhistorov celého Uhorska venoval Detve všestrannú pozornosť vo svojom diele Notitia Hungariae Novae.
Andrej Braxatoris Sládkovič - v roku 1847 napísal lyricko-epickú báseň Detvan. Patrí k vrcholom jeho tvorby a stala sa najznámejším dielom, ktoré opisuje Detvu, jej obyvateľov a ich zvyky. Detva tak vstúpila do povedomia národne orientovaných Slovákov ako symbol národných hodnôt a zdroj vlastenectva. Prilákala množstvo ďalších umelcov a dejateľov, ktorí sa venovali výskumu jej dejín a kultúrnych hodnôt.
F. V. Sasinek - historik, ktorý sa Detvou zaoberal v Slovenskom letopise (1876).
Andrej Trúchly Sitniansky - v Detve redigoval časopis Orol (od 1876).
Svätozár Hurban Vajanský - Černokňažník (1884).
Andrej Kmeť - zakladateľ Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorý sa venoval s Karolom Medveckým archeologickým nálezom a spolupracoval s ním aj na jeho monografii Detva, kde v Úvode píše svoje prianie: "aby dielo vzbudilo mnohých usilovných a oduševnených vlastivedných bádateľov."
Karol Anton Medvecký - národný dejateľ, historik a etnograf, prepošt, pôsobil v Detve ako katolícky kňaz. Venoval sa dlhoročnému systematickému skúmaniu Detvy, ktoré v roku 1905 zavŕšil vydaním prvej samostatnej monografie slovenskej obce Detva (Monografia). Na 330 stranách a 15 stranách príloh v nej zhrnul výsledky archeologického výskumu, študovania úradných aj cirkevných kroník, matrík a archívov, listín Vígľašského panstva a osobných pozorovaní. Na južnej stene rímskokatolíckeho kostola má pamätnú tabuľu.
Ferdinand Zlatoň - pokračovateľ detvianskych kronikárov, ktorý sa venoval aj skúmaniu histórie Detvy a v roku 1973 vydal publikáciu Detva.
Zvýšený záujem o Detvu mali aj Jozef Škultéty, P. Tomkuljak, z Čiech Božena Němcová a Rudolf Pokorný, objavila sa aj v publikáciách Riegrův slovník naučný a Ottův slovník naučný.