Ženský kroj.

Spodňa - tvorí spodnú časť kroja. Je to po pás siahajúca sukňa z hrubého nebieleného domáceho plátna, na ktorej je prišitá stánka. Je tkaná z červenej pamokovej nite s bielymi vzormi, ktoré smerovali zhora nadol, niekedy sa vystriedali farebné kvetinové vzory a v smútku sa červená menila na čiernu. Na pleciach ju držali pentle.

Oplecko - mladšie ženy nosili oplecká bohato vyšívané s nespočetným množstvom ornamentov, vyšívaniu ktorých venovali detvianky najväčšiu pozornosť. Staršie oplecká boli celoplošne vyšívané ľanovou nebielenou niťou na ľanovom plátne. Na výzdobu tiež používali paličkovú čipku, ktorú aplikovali vodorovne alebo zvisle, okolo nej bola bohatá výšivka. Novšie oplecká sú vyšívané farebnými niťami, prevažne oranžovými a žltými odtieňmi, doplnené farebnou furmou (výšivka na vyťahaných nitkách - hrachovinka). Nezriedka sa nosia oplecká vyšívané červeným pamokom, ktoré sú doplnené tkaným pásom rovnakej farby. Ku skvostom patria hlavne oplecká, ktoré sú podkladané trútrom a tylom.

Sukňa - pôvodné sukne boli barchetové a farbiarske. Na páse boli husto naskladané do širokého obalku, zospodu podšité inou farebnou látkou - bľach. Výšivka bola veľmi skromná - len úzky venček asi 15-20 cm od spodku sukne, alebo vôbec žiadna. Vydaté ženy si sukne "opínali" - prednú časť sukne si podkladali a upevnili pod šnúrku na obalku. Nová doba so sebou priniesla aj nové materiály - dnes sa nosia sukne zamatové, alebo zo zmesových materiálov a výšivka je omnoho bohatšia ako na pôvodných sukniach. Tiež sa zmenila farebnosť - široké vence kvetov hýria všetkými farbami.

Zásterka - šata - pôvodné zásterky na bežný deň (do roboty) neboli zdobené a boli z modrého perkálu. Na sviatok do kostola sa nosili šaty glotové, zospodu vyšívané a dookola obšité čipkou - často sa používala paličková čipka. Šikovnejšie ženy mali šatu vyšívanú aj okolo tzv. zubami. Zásterka bola husto nazberkaná do obalku a na páse sa uväzovala tkanicou. Dnešné zásterky majú vzor vyšitý bohatými vzormi do širokých venčekov ako na sukniach.

Brusliak - je to vlastne ľajblík, ktorý zakrýva prsia a malú časť pod pazuchami. Pôvodné boli šité z mnohých malých kúskov. Boli ozdobené výšivkou a neskôr sa prišívali rôzne flitre a korálky - tzv. limbačky.

Krodeľ - je to veľká trojrohá šatka, ktorá sa uväzovala popod pazuchy smerom dozadu. Základ tvorilo domáce plátno - po obvode obšité úzkou krajkou - andzesom. Pôvodne bol andzes háčkovaný, alebo vyšívaný. Na ňom bola prišitá široká krajka - štikeraj, ktorý bol bohato nazberkaný. Staršie ženy pôvodne nosili krodle z naviazaných strapcov. Niektoré si štikeraj vyšívali a tiež aj háčkovali - cipkovaný krodeľ.

Kápka - čepiec, ktorý nosili vydaté ženy. V minulosti boli háčkované, alebo vyšívané na tyle a upevnené na hlave pomocou kotúčky z vlasov. Na zadnej časti bola upevnená šnúrka do mašle a visela dole k pásu. Neskôr sa začali vyšívané a háčkované kápky dopĺňať rôznymi korálkami - stiebali sa osve, limbačky, pučienky. Staršie ženy si viazali na kápku šatku. Pôvodne bola vyšívaná bielou dierkovanou výšivkou, ktorú vystriedala farebná šatka z modernejších materiálov.

Mužský kroj.

Košieľka - legendárna časť mužského kroja zakrýva hruď, brucho je holé, má široké rukávy. Zdobila ju výšivka oranžovej farby, ktorá bola umiestnená vpredu na hrudi a v priečnych pásoch na rukávoch. Pôvodná výšivka bola zhotovovaná "pravou" ihlou - hrachovinka a okolo nej polhviezdy. Bola doplnená paličkovanou čipkou - viazanie a na konci rukáva obháčkovaná spevňujúcou vzorkou.

Gate - gety - sú široké, siahajúce pod kolená, v páse stiahnuté tkanicou. Spodná časť nohavíc je podšitá dvojmo a ukončená strapcami. Asi 10-15 cm od spodného okraja gate zdobí výšivka - tureckie dierki (ažúrka vyšitá pravou ihlou a neskôr furma, nad ktorou sú polhviezdy, bosorky).

Klobúčik - vysoký asi 3-4 cm s malou strieškou, ozdobený ručne robenou retiazkou. Retiazka je 10-12, niekedy v 14 radoch pripojená na 4 stĺpiky - vežičky.

Opasok - bol z čiernej kože, široký asi 12 cm, zapínal sa na 3 pracky zo žltého alebo bieleho kovu. Na opasku bolo ukryté vrecko na peniaze. Dnes sa nosia opasky zo surovej kože a nie čierne.

Krpce - k nohám sa šnurujú dlhými pásmi kože od členkov smerom hore. Predtým sa nohy omotávali až pod kolená onucami, ktoré slúžili miesto ponožiek.

Kožuštek - je skutočným skvostom remeselnej zručnosti detvianskych mužov. Robí sa z doma vyrobenej a na červeno zafarbenej barančiny. Celý je ozdobený ornamentami z rôznofarebných koží. Prizdobuje sa tiež rôznymi kovovými nitmi. Okraj kožušteka zdobí čierna barančina.

Kabanica - je šitá z čierneho súkna na spôsob krátkeho kabáta. Predné časti kabanice boli v hornej časti pri krku spojené remeňom. Lemovanie okolo okrajov a v rohu predného dielu je zdobené červeným súknom. Dozdobená je stočenou červeno-zelenou vlnou. Nenosí sa oblečená klasicky, ale prevesená cez rameno.

Šatka - červenej farby so strapcami je pestrým doplnkom kroja, nosí sa spustená dole spod opasku.

Črpák detvanský je medzi podobného druhu nádobami všetkých s ovčiarstvom sa zaoberajúcich národov - jeden z najzaujímavejších. Uško, rukoväť črpáka je skoro výlučne architektonické, kdežto inostranné črpáky sú prevažne figurálne ornamentované. Sloh vystrojenia týchto ušiek je prevažne románsky, no kde tu možno poznať prielom ku gotike, áno objavujú sa aj živly barokové, bárs gotika tu nebola dostatočne pochopená

Uško utvorené je vždy s jedneho kusa tvrdšieho dreva a k samej nádobe pripravené je obrúčkou, pri ozdobnejších (ľud. "hrdších") kusoch z pravidla z červenej mede shotovenou a tiež vyzdobenou; pri skrovnejších kusoch je obrúčka z dreva, hladká. Na ušku sú dve okrúhle diery pre palce, s ktorými sa nádoba dá držať. Otvory tieto bývajú tiež vôkol - okolo ozdobené kruhami, poťažne papršlekami. Pri niektorých je svobodné pole medzi dierkami a popri dierkach vyplnené rastlinnými, niekde geometrickými, a často len lupinovými (trojhrannými) zárezami. Na kraji je nezbytný stapik, skoro vždy krútkovitý. Výbežky predošle opísanej plochy tvoria podstavec, poťažne nadhlavie stĺpika, bez akejkoľvek zvláštnej ozdoby. Stĺpik tento je so troch bokov slobodný, vypracovaný, štvrtým ale je vždy neoddelený od ostatného uška, a jeho presnému spracovaniu venuje rezbár tú najväčšiu péč. Plochu zatvára s hora rad (3-6) románskych okienok s obrubením, alebo bez neho. Nad týmto riadkom nasleduje najväčšia ozdoba črpáka: koruna. Túto

kombinujú zväčša z dvoch o seba opretých a v protivných smeroch sa krútiacich S, jejich vrchné chvostíky sa alebo splietajú v jedno koliesko, z vonku riadne zúbkovato ozdobené, a z vnútra napodoboujúce kruhovú rozettu, alebo sa zatáčajú v protivných smeroch, a vtedy na jejich šiji spočíva nejaké rastlinové, lebo polkruhové zakončenie. Niekedy tvorí takúto korunu polkruhový obluk, alebo kombinácia viacerých oblukov. Niekde nájdeme aj kombináciu prvopísanej formy s posledoou. Celá korunka vrcholí pri niektorých uškách s väžičkou, p?ažne s inými končiarmi.

Na niektorých uškách miesto korunky sú podoby: valach pri dojelnici, ovca, ovčiarsky pes, ciprus a pod pastierskemu živlu prístupné predmety. No takýchto erpákov je málo, a pochádzajú - ako sme zbadali - z Novohradu. Figuriny tieto sú zväčša dosť podarené, skoro vždy plasticky prevedené práce.

Ornamentika črpákových ušiek obmedzuje sa riadne vždy na vyzdobenie plochy; snahy zvláštne plasticky previesť jednotlivé motívy - krome výšspomenutých figurín, stĺpikov - tu nezbadať. Niektoré kusy prevedené sú tak dômyseľne a presne, že je na poeudovanie: jako detviansky pastier, od století vzdialený od niejakých ve3kolepejších umeleckých diel, na také motívy mohol dospe? a jako môže svojim primitívnym nožíekom - "zahybáekom" takú previes?.

Ornamentika piestov a praslíc je už viacej štylisovaná a prezradzuje na prvý pohľad cudzé vplyvy. Tie mohly vzniknú? v Leopoldovských a Balážiarmotských kázniciach, v ktorých - bohužiaľ - mnohí nezbední Detvania kájajú sa každoroene za svoje zbojstvá a bitkárstvo. Pri väzeoských prácach spravidelnily sa jejich predtým primitívne, ale viac naturalistické motívy k zvláštnej dokonálosti foriem. Vzdor tomuto vplyvu, podarilo sa nám pre naše muzeum zachráni? jednu praslicu, vyzdobenú motívmi eisto 3udovými: rastlinnými i figurálnymi, na ktorej vyobrazená je družina Janošíkova s vojakmi ju prenasledujúcimi, vtáeky, zvery, kvety ati. Kresba je síce trochu primitívna, lež umiestnenie scén svedeí o zvláštnom dômysle majstra.

Náhrobné kríže

Motívy náhrobných krížov berú zväeša z prírody: lístky stromov a bilín, kvietky, ruže. Podávajú ich len zriedka cele naturalisticky, lež zväeša idealizované, štylizované. Srdce, nežný tento symbol 3udovej poézie, prichádza ve3mi easto a tiež nie zriedka objavuje sa aj muš3a (conchamarina) a ei grécka palmetta. Na postamentoch krížov napodoboujú stapy riadne párne a skoro výluene jonické, na nadhlaví s volútou, alebo s jednoduchým, akoby prstenovitým nadhlavím, d3a spôsobu románskeho. Len po riedku vidno aj geometrické ozdoby, aké sú ku pr. osemramenná rosetta s kruhom; k obrámovaniu väeších-menších plôch: štvorhrany (samé i kombinované), k obrubovaniu plochy visiace, akoby kvapkám podobné malé trojhrany, slimaeie eiary, vlnovky a p. Prirodzené je, že pri týchto pomníkoch lásky a úcty ku zveenelým milým dominujú motívy kres?anskej symboliky: kríže, jejich konce zakoneené sú riadne troma polkruhami, alebo v podobe trojelánkového kvetu; tak aj: kalich, hostia s lúeami a s monogramom; avšak do nekoneena opakujú podobu takzvanej monštancie, (v ktorej sa Božie Telo vystavova? zvyklo.) Ozdoby tieto umiestoujú nielen z prúeelia, lež zo všetkých štyroch, alebo aspoo troch bokov. Easto pokúsi sa taký rezbár aj s relifmi, ku pr. 1-3 výjavy z krížovej cesty Pána Krista s troma osobami, eo je easto dos? podarene prevedené. Kríže tieto, po?ažne jejich postamenty rozdelené sú na viac polí okrúchlastými, alebo hranatými gsymsami, úžiacimi sa, lebo šíriacimi v podobe schodov a v jednotlivých poliach menia svoju podobu. V jednom poli je ku pr. stap štvorhranný, v nasledujúcom poli, eiže elánku je už cylindrovitý, alebo na prostriedku vydutý. Riadne v predposledoom (od zeme) elánku je ohradená štvorhranná, alebo z vrchu polkruhom zaokrúhlená plocha s nápisom vždy eo najkratším. (Ku pr. "Tu leží Jano Suja roku 1818.") Novšie ma3ujú tieto kríže na eierno, alebo na tmavobelaso; pravda jednotlivým ozdobám usilujú sa da? prírode zodpovedajúcu barvu. Najnovšie kryjú takéto kríže b3achou, s ktorého potom umne porobia krajkové cirády, áno i malé vežieky a p. (Náhrobné kríže shotovovali pred tým z dubiny vo výške predospelých asi 1 1 /2 - 2 m nad mohylou.) Ornamentika týchto je z prevážnej easti vypuklá.