Napriek tomu, že v Detve sa zachovala veľká časť ľudového umenia a zvykov, o architektonických pamiatkach to neplatí. Príčinou boli časté požiare. V roku 1695 horela fara a strecha kostola, 1. marca 1711 vyhorelo 37 rodín, v roku 1729 zhorelo 33 sedliackych usadlostí, 18 domkárskych hospodárstiev, ďalšie veľké požiare boli v rokoch 1756, 1776, 1779, dva razy v 1821, 1824,1828 a najničivejší 14. septembra 1833, keď zhorelo 108 domov. Okrem kostola a niekoľkých domov pri potoku požiare postupne zničili skoro všetko. Detva teda bola vystavaná nanovo a podľa iných kritérií - domy sa viac stavali z kameňa alebo muriva, v určených vzdialenostiach, len v 2 súbežných radoch a najmä rýchlo. Na strechy sa začala používať tvrdá krytina. Stratila sa tak pôvodná architektúra aj pôdorys obce. Vznikla nová štvrť Novejsa (dnes Nová ves). Zvyšky pôvodnej architektúry sú už len na okolitých lazoch.

Mestečkárske domy:

Pôvodné drevené domy boli zrubové, štítom orientované do ulice a jeho jadro tvoril trojpriestorový útvar - izba, pitvor a kuchyňa. Ďalšie miestnosti sa radili pozdĺžne v otvorenom dvore, ktorý od ulice uzatvárala otvorená brána, ktorá spájala dom s oproti postavenou sýpkou. Domy mali sedlové strechy s doskovými štítmi a podlomenicou (malou strieškou) pokryté slamou alebo šindľom. Na štíte bol latkami zvýraznený zvyčajný motív vychádzajúceho slnka. Pod spoločnou strechou okrem prednej časti boli aj ďalšie miestnosti - zadná izba, komora i maštale (osobitne pre kravy, kone a ovce). Dvor uzatvárali zo vzdialenejšej strany od ulice humná. Postupne sa v takomto dvore usadzovali aj príbuzní (bratia s rodinami); nazývali sa spolníkmi a dvor sa zapĺňal ďalšími staviskami, najmä kôlňami a chlievami. Najväčšiu pozornosť venovali drevenej bráne so sedlovou strieškou, ktorá mávala segmentový otvor a okrajové časti zdobil štylizovaný, polychrómovaný ornament. Rovnaké usporiadanie mali aj murované domy.

Laznícke domy:

Laznícky typ domu je malé gazdovstvo zoskupené podľa povahy terénu a prírodných podmienok do taru písmena L ("na pazuchu"), do tvaru písmena U, prípadne do štvorca, obklopené ovocnými stromami a žľabovými zvodmi vody. Trojpriestorový zrubový alebo murovaný dom mal pod spoločnou strechou aj komoru a maštaľ. Pozdĺž domu priečne (na pazuchu) bývala samostatne stodola a ovčiareň. Ďalej do uhla proti domu bola šopa a maštaľ pre kone. Slamené strechy boli riadkované a uloženie viazaničiek tvorilo plastiku. Hnojisko a záhradka boli uprostred dvora. Okná boli orientované do dvora a na čelnú stranu. Tým vytvárala takáto skupina stavísk celok, obrátený pevnými múrmi do polí a lúk. Na vzdialenejších lúkach sa stavali zrubové jednopriestorové senníky (mraznice).

Ešte v roku 1900 bolo zo 758 domov v Detve 380 murovaných, úplne prevažovali slamené a šindľové strechy. V Hriňovej bolo murovaných dokonca len 40 domov z 848.

Rímskokatolícky kostol Sv. Františka z Assisi

Vagačov dom (Partizánska ul.)

Tradičný detviansky dom (Nám.SNP č.6)

Murovaný dom s drevenou vyrezávanou bránou a solárnym motívom na štíte je pamiatkou a ukážkou ľudovej architektúry Detvy, tzv. dlhých domov, v ktorých bolo za sebou radených viacero bytových jednotiek. V takýchto domoch pôvodne žilo niekoľko spríbuznených rodín ("spolníkov"). Drevená vyrezávaná brána z roku 1857 je ojedinelou zachovanou pamiatkou drobnej architektúry niekdajšej Detvy. Kultúrna pamiatka.

Kaplnka na Kalvárii

Kaplnka v historizujúcom slohu z rokov 1905-1908.

Prícestné sochy

Sv.Ján Nepomucký - ľudová plastika na južnej strane kostola z obdobia neskoreného baroka (1768). Sv.Florián - ľudová plastika neskorobaroková z 18.storočia (na križovatke Partizánskej a Cintorínskej ul.).

Amfiteáter

Podpolianske múzeum
Mestská knižnica
Vígľašský zámok (9 km)
Zvolenský zámok (23 km)
Dejisko Zvolenských zámockých hier, miesto komorných koncertov.
Čiernohorská železnička Čierny Balog (40 km)
Technická kultúrna pamiatka. Úzkorozchodná parná železnica, ktorá slúžila na zvážanie dreva z okolitých hôr na pílu.
Klokoč (15 km)
Zvonica so 110-ročným pôvodným zvonom, 7 minerálnych prameňov, z toho najznámejší je prameň Polom - známy ako stolová minerálna voda ("medokyš").
začiatok ^

začiatok ^

začiatok ^

začiatok ^

Rímskokatolícky kostol Sv. Františka z Assisi

V roku 1804 sa po zbúraní starého kostola začal stavať nový, ktorý prevzal len vežu, ktorú nadstavali. Nový kostol bol posvätený v roku 1806 a stojí dodnes. Má pôdorys tvaru kríža. Svätyňa s rovným uzáverom má po oboch stranách sakristie a na poschodí oratórium s emporou. Empora obieha aj loď na troch stranách. Kostol má pruské klenby a zvonku klasicistickú fasádu. Hlavný klasicistický oltár je z roku 1823, oba bočné oltáre sú z prvej polovice 19. st., rovnako ako kazateľnica s reliéfmi v parapete. Zvon je z roku 1854 od A Litzmanna z Banskej Bystrice a posvätil ho biskup Štefan Moyses. Oltárne maľby sú neskorobarokové, interiér bohato zdobený. Kostol sa nachádza na Partizánskej ulici. Kultúrna pamiatka.
začiatok ^

Vagačov dom

Rodinný dom Vagačovcov, zakladateľov prvej bryndziarne na Slovensku. V roku 1787 tu Ján Vagač, rodák zo Starej Turej založil bryndziareň, ktorej výrobky prispeli k dobrému menu Detvy a stali sa známe aj v zahraničí, najmä v Rakúsku a Amerike. Ročne vyrobila vyše 120 bryndze.
Rodina patrila k najvýznamnejším v meste a jej členovia zohrávali významnú rolu v živote mesta. Po komunistickom prevrate časť rodiny emigrovala a výroba sa skončila. Dnes potomkovia prevádzkujú najväčšiu slovenskú bryndziareň v neďalekej Zvolenskej Slatine.
začiatok ^

Amfiteáter

Prírodný amfiteáter bol v Detve vybudovaný pre potreby Folklórnych slávností pod Poľanou. Pôvodnú jednoduchú stavbu, ktorú tvorilo pódium a štýlové kulisy nahradil v roku 1975 štýlový drevený komplex. Tvorí ho niekoľko pódií, priestory pre potreby účinkujúcich, audiovizuálna technika, hľadisko má oficiálnu kapacitu 6000 divákov, ale pojme ich až 7 - 8000. Na okolitých plochách je vybudovaná infraštruktúra pre jarmok ľudového umenia a remesiel a zabezpečenie divákov - sociálne zariadenia, občerstvenie a stanový tábor.
začiatok ^

Podpolianske múzeum

Podpolianske múzeum je pomerne mladá kultúrna inštitúcia, ktorú založilo mesto Detva v roku 1994. Fond múzea je z väčšej časti etnografický a má regionálny charakter. Nateraz je v oom 2228 zbierkových predmetov. Nosnú časť tvorí ľudový textil, no vo fonde je i ľudová keramika, drevené a kovové náradie, sklo, koža, vlna a iné. Múzeum, ktoré dokumentuje ľudovú kultúru Podpoľania, každoročne pripravuje jednu až dve dlhodobejšie výstavy a zatiaľ nemá stálu expoziciu. Múzeum sídli v starej easti Detvy, na Partizánskej ulici.
Návštevné hodiny sú v pondelok až piatok od 8.00 do 16.00 hod.
Prípadné návštevy mimo uvedeného času treba nahlásiť vopred na číslo telefónu: 045 / 54 55 212
začiatok ^

Mestská knižnica Karola Antona Medveckého

Mestská knižnica Karola Antona Medveckého nesie pomenovanie po autorovi prvej slovenskej monografie DETVA od júna 1995. História knižnice siaha do dvadsiatych rokov nášho storočia. V 50-tych rokoch pracovala Obecná knižnica pri Osvetovej besede v Detve. Po celé roky striedala miesto svojho pôsobenia. V januári 1998 sa presťahovala do priestorov bývalej Obecnej školy na Partizánskej ulici.
Knižnica je preddavkovou organizáciou mesta Detva. Ročne ju ako celok navštívi viac ako 20 000 návštevníkov - požívateľov knižnično informačných služieb. Knižnica okrem požičiavania dokumentov domov a v priestoroch knižnice poskytuje aj špeciálne služby bibliografické, informačné a konzultačné. Vlastní 40 000 knižničných jednotiek. Okrem týchto služieb uskutoční počas roka viac ako 150 kultúrnych podujatí pre širokú verejnosť.
    Pracuje v štyroch organizačných zložkách:
  • Centrálna požičovňa na Partizánskej ul.
  • Pobočka, Obrancov mieru /Dom kultúry A.S./
  • Pobočka na III.Základnej škole
  • Pobočka na IV.Základnej škole

Výpožičné hodiny v centrálnej požičovni na Partizánskej ul.
Pondelok 9.30 - 17.30
Utorok ---
Streda 9.30 - 17.30
Štvrtok 9.30 - 16.00
Piatok 9.30 - 17.30

Kontakt: Mestská knižnica K.A.Medveckého, Partizánska 62, 962 11 Detva

Telefón: 045 / 5455 229
začiatok ^

Vígľašský zámok

Jedným z objektov Podpoľania, ktorá sa oplatí pri návšteve tohoto regiónu vidieť je Vígľašský zámok. Práve odtiaľto začalo v roku 1299 osídľovanie regiónu a v stredoveku hral významnú úlohu.
Vydržal nájazdy Turkov v 16.storočí, žiaľ nevydržal ostreľovanie nemeckého oporného bodu sovietskou armádou, následnú ignoráciu socialistických úradov a skazu dokončil zub času a okolití stavebníci rodinných domov. Z múrov zámku je pekný výhľad na okolie, cez leto sa na ňom konajú rôzne kultúrne akcie ako sú vystúpenia rôznych hudobných skupín pod názvom Slnohrad Vígľaš (od roku 1999).
Ruiny zámku sú ukryté medzi stromami v tesnej blízkosti cesty I/50, ktorá spája Lučenec zo Zvolenom, 9 km od Detvy.

Viac si o ňom môžete prečítať v článku  Vígľaš.

hlavná stránka

nasleduje: história