Detva v the works of art

Detva has always attracted various painters, writers, sculptors or other artists. The beautiful nature and people in Detva inspired them to create valuable and memorable works of art.

Výtvarné umenie
Svoj vzťah k Detve dokladoval Jozef B. Klemens namaľovaním obrazu sv. Cyrila a Metoda (po 1863), ktorý visí na južnej stene detvianskeho kostola.
Po veľmi úspešnom vystúpení Detvianskej folklórnej skupiny na Národopisnej výstave v Prahe v roku 1895 sa detvianske témy objavujú aj u českých maliarov. Najskôr Jaroslav Věšín, Franta Úprka, od roku 1901 Jaroslav Augusta - zaslúžilý umelec, národopisný zberateľ. Od roku 1901 do 1907 Emil Pacovský - maliar, grafik, spisovateľ, organizátor umeleckého života (obrazy Pohľad na Detvu, Starý Detvan, Tanec na Detve, štúdia krížov na cintoríne a ďalšie). Na popud Jaroslava Augustu vznikla maliarska kolónia, kde prišli Ludvik Strimpl, Oto Otmar, Otakar Vaňáč, August Satra, Hans Mach, Joža Úprka, Miloš Jiránek, Antonín Brunner, Miloš Bazovský - čestný občan Detvy, tu namaľoval obrazy z detvianskou tématikou Porada, Detvianska melódia, Detviansky hájnik, Detviansky laz, Detva.
Na tradície detvianskej maliarskej kolónie v súčasnosti nadviazala Detvianska umelecká kolónia ( DUK ).

hore ^

Fotografia

Pavol Socháň - prvá systematická zbierka fotografií o národopisnom bohatstve Detvy
Karol Plicka - zaslúžilý umelec, autor publikácie Slovensko, zameral sa najmä na kroje, vyrezávané kríže, ľudové tance...
Marián Šagát - autor publikácie Poľana nad Detvou - súbor farebných fotografií, najmä prírodných krás Poľany

hore ^

Literatúra

Matej Bel - očovský rodák, jeden z najvýznamnejších stredovekých polyhistorov celého Uhorska venoval Detve všestrannú pozornosť vo svojom diele Notitia Hungariae Novae.
Andrej Braxatoris Sládkovič - v roku 1847 napísal lyricko-epickú báseň Detvan. Patrí k vrcholom jeho tvorby a stala sa najznámejším dielom, ktoré opisuje Detvu, jej obyvateľov a ich zvyky. Detva tak vstúpila do povedomia národne orientovaných Slovákov ako symbol národných hodnôt a zdroj vlastenectva. Prilákala množstvo ďalších umelcov a dejateľov, ktorí sa venovali výskumu jej dejín a kultúrnych hodnôt.
F. V. Sasinek - historik, ktorý sa Detvou zaoberal v Slovenskom letopise (1876).
Andrej Trúchly Sitniansky - v Detve redigoval časopis Orol (od 1876).
Svätozár Hurban Vajanský - Černokňažník (1884).
Andrej Kmeť - zakladateľ Muzeálnej slovenskej spoločnosti, ktorý sa venoval s Karolom Medveckým archeologickým nálezom a spolupracoval s ním aj na jeho monografii Detva, kde v Úvode píše svoje prianie: "aby dielo vzbudilo mnohých usilovných a oduševnených vlastivedných bádateľov."
Karol Anton Medvecký - národný dejateľ, historik a etnograf, prepošt, pôsobil v Detve ako katolícky kňaz. Venoval sa dlhoročnému systematickému skúmaniu Detvy, ktoré v roku 1905 zavŕšil vydaním prvej samostatnej monografie slovenskej obce Detva (Monografia). Na 330 stranách a 15 stranách príloh v nej zhrnul výsledky archeologického výskumu, študovania úradných aj cirkevných kroník, matrík a archívov, listín Vígľašského panstva a osobných pozorovaní. Na južnej stene rímskokatolíckeho kostola má pamätnú tabuľu.
Ferdinand Zlatoň - pokračovateľ detvianskych kronikárov, ktorý sa venoval aj skúmaniu histórie Detvy a v roku 1973 vydal publikáciu Detva.
Zvýšený záujem o Detvu mali aj Jozef Škultéty, P. Tomkuljak, z Čiech Božena Němcová a Rudolf Pokorný, objavila sa aj v publikáciách Riegrův slovník naučný a Ottův slovník naučný.
Home

next: history