V situácii, ktorá vládla na Slovensku v 17. storočí, panstvo podporovalo vznik roztrúseného osídlenia, ktoré sa nestávalo terčom vojenských útokov, ale bolo cenným zdrojom naturálnych dávok. Z roztrúsených poľnohospodárskych a želiarskych usadlostí, salašov, panských majerov a osád drevorubačov sa Ladislav Čáki v roku 1636 rozhodol založiť obec, ktorá sa prvýkrát v kráľovských dokumentoch spomína v roku 1638. Úlohou poveril lokátorov Juraja Holeca a Františka Péčiho, ktorí za to dostali v Detve usadlosti. Keďže na ich mieste neskôr postavili kostol, náhradou dostali iný majetok. Juraj Holec dostal darovacou listinou zo 17.10.1653 v katastri Očovej 3 usadlosti na mieste dnešnej dedinky Holcov majer.

O pôvode názvu Detva existuje niekoľko hypotéz a ľudových legiend, ale ich najčastejším základom je popis roztrúseného osídlenia - "de jeden - de dva". Pravdepodobnými osadníkmi boli obyvatelia susedných obcí panstva - Očovej a Veľkej Slatiny a uhliari z Ľubietovej. Svedčia o tom rozbory jazyka a mien. Vyklčovaním lesov vznikali ďalšie pastviská a poľnohospodárska pôda a obec sa rýchlo rozrastala. Preto 1. mája 1653 Ladislav Čáki listinou podstatne rozšíril územie Detvy. Po rodinnom majetkoprávnom vyrovnaní mal Ladislav Čáki v Detve 47 a Pavol Čáki 46 usadlostí. Už v roku 1644 tu jezuiti založili faru, pri ktorej bola škola. Ako novú obec ju obišli turecké výboje a to umožnilo jej rýchly rozvoj. V rokoch 1661-4 bol postavený prvý kostol. V roku 1689 ho vysvätil temešský biskup Blažej Jaklin. Podľa cirkevnej obhliadky z roku 1692 mal kostol vo veži dva zvony, hodiny, vo vnútri 3 oltáre, drevenú katedru so sochami sv. apoštolov, v múre zabudovanú krstiteľnicu a príslušenstvo. Pôsobili tu rády jezuitov a fran

tiškánov (rehoľné spoločenstvo Františka Serafínskeho). Ďalšie rozšírenie chotára Detva dosiahla v roku 1688, kedy patrila grófke Márii Coborovej, vdove po Pavlovi Čákim. Detvania osídlili územie, ktoré dnes patrí aj do samostatných obcí Hriňovej, Detvianskej Huty, Stožku, Vígľašskej Huty - Kalinky, Klokoča, Kriváňa, Bzovej, Podkriváňa a Budinej. V roku 1690 panstvo kúpil významný uhorský rod Esterháziovcov. Počet obyvateľov dosahoval okolo 1600.

Ťažkým obdobím boli stavovské povstania. Najskôr Tökölyho v roku 1682 a neskôr Františka Rákoczyho II. (1703 - 1711), kedy bolo práve stredné Slovensko a konkrétne aj Detva často plienené. V kombinácii s epidémiami moru došlo k citeľnému poklesu počtu obyvateľov a opusteniu niektorých usadlostí. Tiež došlo k prvej vysťahovaleckej vlne (46 rodín) na vyľudnenú Dolnú zem (najmä Novohradská stolica). Pri druhej vlne v polovici 18. st. sa vysťahovalo 36 rodín (Békešská stolica).

V roku 1713 získal vígľašské panstvo s obcami Detva, Očová, Slatina, Čačín a Čerín knieža Alex Nedecký, neskôr sa vrátilo Mikulášovi Esterházimu. V tom čase boli v Detve 2 panské mlyny, panský rybník, píla a už od založenia obce pivovar. Poddaní chovali 535 kusov dobytka, vyše 700 oviec, vyše 130 koní a Detva sa stala významným trhom s dobytkom. V roku 1748 sa prvý krát spomína budova špitálu, v roku 1781 dostala Detva kamennú budovu školy, v rokoch 1804-5 bol na mieste pôvodného postavený nový kostol, v roku 1819 nový špitál.

Koncom 18. st. začlenili Detvu do novovzniknutého banskobystrického biskupstva (1776), ktoré sa odčlenilo od Ostrihomskej arcidiecézy. Farnosť už vtedy mala nielen veľký územný rozsah, ale aj značný počet farníkov (okolo 3700). Preto sa už koncom 18. st. utvárali podmienky pre osamostatnenie novej fary v Detvianskej Hute, ktoré sa uskutočnilo v roku 1804. Od tohto roku sa začal v Detve stavať nový kostol. Počet obyvateľov ďalej vzrastal najmä na charakteristických lazníckych usadlostiach. V čase jozefínskeho sčítania ľudu v roku 1787 bola Detva s 4301 obyvateľmi druhou najväčšou obcou Zvolenskej stolice po Banskej Bystrici (5211), Zvolen mal len 1649. To Detve umožnilo napriek odporu Turčianskej stolice, mesta Kremnice a Divínskeho panstva získať na základe kráľovskej listiny 12. decembra 1811 postavenie výsadného mestečka s právom usporadúvať ročne 4 výročné jarmoky a každý piatok týždenné trhy. Povýšenie bolo vyhlásené na stoličnom zhromaždení vo Zvolene 25. júna 1813. V roku 1869 predali Esterháziovci panstvo Pavlovi Almášimu a synom, od nich ho kúpil Mikuláš Kiš.

Charakteristickým spôsobom obživy obyvateľstva bolo ovčiarstvo (okolo 60 000 oviec) a najmä spracovanie dreva, predovšetkým výroba dreveného uhlia. Už v roku 1787 založil Ján Vagač zo Starej Turej v Detve prvú bryndziareň na Slovensku. Ročne vyrobila vyše 120 ton bryndze, ktorú vyvážala do celého sveta. Výsady mestečka sa zaslúžili o rozvoj remesiel a neskôr aj priemyslu. Detva mala pivovar, tehelňu, kameňolom, od roku 1868 parnú pílu. V roku 1900 vznikla mliekáreň, ktorá mala až 105 účastinárov. Dokonca tu vznikla filiálka zvolenskej Ľudovej banky, ktorá financovala priemyselné a obchodné aktivity. V Sklennej (Detvianskej) Hute stála už od roku 1650 jedna z najvýznamnejších sklární v Rakúsku-Uhorsku, ktorá bola v 1840 nahradená novou. To malo vplyv aj na skladbu obyvateľstva, keď sa do Detvy za zamestnaním prisťahovali priemyselní robotníci, dokonca aj zo zahraničia.