The growth of Detva

The village and the scattered settlements nearby were developing rapidly, in spite of tearing away of a part of newly cleared land, which began to develop individually. The first village that tear away from Detva in the second half of the 18^th century was Detvianska Huta. It was refered to as ”Mikulášová” at that time and was founded by a palatine Count Nikolaus Esterházy.

Nárast počtu obyvateľov a roztratenosť osídlenia na veľkom území viedli k postupnému oddeľovaniu jednotlivých častí Detvy do samostatných obcí. Už v druhej polovici 18. storočia začalo postupné odčlenenie Detvianskej Huty (predtým Mikulášovej), do ktorej okrem sklárskej osady, založenej Mikulášom Esterházim, pripadli aj lazy Komárno a Bratkovica, neskôr Vrchdobroč. Rovnako sa najskôr ako samostatný laz odčlenila Hriňová, ktorá sa stala obcou v roku 1850. Okrem vlastnej osady Hriňová boli do novej obce začlenené okolité osady a lazy Krivec I a II, Slanec, Mangútovo, Štoliansko, Gondova jama, Biele Vody, Vrchslatina, Magura a Snohy. Oddelenie nadobudlo platnosť od roku 1881. V roku 1900 mali väčšie obce bývalého vígľašského panstva tieto počty obyvateľov: Detva 6495, Hriňová 6826, Detvianska Huta 1939, Očová 3117, Veľká Slatina 2501, Hrochoť 1177, Vígľašská Huta 751, Stožok 662, Zolná 510, Dúbravy 407, Klokoč 384, Malá Slatina 322, Kalinka 271, Sebedín 236. Väčšina obyvateľov teda žila v obciach bývalej Detvy.

Ďalší hospodársky rozmach Detvy ale stagnoval a priemyselná výroba sa nerozvíjala. Za obživou chodilo veľké množstvo najmä mladých na sezónne práce, najmä na južné Slovensko a do Sedmohradska. Smerom na južné Slovensko smerovalo aj najviac vysťahovalcov. V roku 1918 K. A. Medvecký obyvateľstvo členil na 10 % veľkostatkárov, 60 % stredných gazdov a 30 % malých roľníkov a robotníkov. Začal prevládať skôr poľnohospodársky charakter obce.

Vznik Československa po I. svetovej vojne priniesol Detve koniec maďarizačného tlaku, ale hospodárske pomery sa nezmenili. Od 2. júna 1919 bola Detva na niekoľko dní súčasťou Maďarskej republiky rád.

13.9.1930 navštívil Detvu vtedajší prezident T. G. Masaryk. Významnou kultúrnou udalosťou celoštátneho významu sa stali Národopisné slávnosti, ktoré sa konali 17. júla 1938 pri príležitosti 300. výročia Detvy. Detva "temer najsvojráznejšia obec Slovenska" bola oslavovaná ako symbol slovenskej svojbytnosti. Členmi čestného výboru boli najvýznamnejšie osobnosti kultúrneho a politického života (14 poslancov Národného zhromaždenia na čele s A. Hlinkom, krajskí poslanci, Ľ. Ondrejov, T. Vansová a ďalší). Protektorom bol ministerský predseda Dr. Milan Hodža.

Poloha Detvy blízko centra SNP a pod masívom Poľany predurčila úlohu Detvancov v 2. svetovej vojne, najmä v partizánskom odboji. 1. októbra 1944 sa tu konala prehliadka partizánskych a povstaleckých vojsk za účasti veliteľa vojsk generála Jána Goliana, veliteľa sovietskych partizánov Asmolova, veliteľa Hlavného štábu Karola Šmidkeho, partizánskeho veliteľa Velička a vyše 200 členného oddielu francúzskych partizánov pod vedením kpt. Lannuriena. Oslobodzovacie boje sa viedli väčšinou v horách a k vážnemu zničeniu obcí nedošlo, najvážnejšie bol poškodený Vígľašský zámok. Oblasť bola oslobodená vojskami 2. ukrajinského frontu v priebehu februára 1945, konkrétne Detva 13. februára.

V roku 1955 sa od Detvy odčlenila obec Kriváň aj s časťou Korytárky, ktorá je dnes samostatnou obcou.